Počiatky dubovskej farnosti sú veľmi staré. Dokumenty Vatikánskeho archívu potvrdzujú, že keď pápež Ján XXII. v roku 1331 poveril Raymunda de Bonofato a Jakuba Berengaria, aby vykonávali súpis pápežských desiatkov v Uhorsku, títo sa v roku 1332 (spolu s decimátormi ostrihomskej arcidiecézy) dostali do Turca. Turiec od polovice 13. storočia vytváral spolu s Oravou spoločnú vicediakoniu podriadenú nitrianskemu archidiakonátu. Na základe revízie príjmov jednotlivých fár v Turci a na Orave stanovili odvody pápežských decím z farských príjmov. Z uvedeného súpisu fár sme sa dozvedeli, aká bola cirkevná organizácia, početnosť fár i kostolov (farských), ale do súpisu sa nedostali fary s príjmom pod 100 grošov. Vtedy prepošt Znievskeho premonštrátskeho kláštora priznal príjem 60 hrivien a ďalších 7 hrivien mal z chovu rýb v kláštorských rybníkoch. Z tohto príjmu platil 3 hrivny pápežského desiatku. Vdp. Štefan, farár kostola Panny Márie (kostol Panny Márie v Socovciach) sa v súpise pre malý príjem neuvádza, i keď bezpečne vieme, že kostol mal svojho farára. Vdp. Mikuláš, farár z kostola sv. Martina (dnešný Turčiansky sv. Martin) priznal príjem dve hrivny a zaplatil 12 grošov. Tento farár bol zároveň turčiansko-oravským vicearchidiakonom, teda cirkevným predstaveným oravských fár. V súpise sú z Oravy uvedené dve fary – Magna vila, dnešná Veličná a fara Orawia (Arawia), dnešná Dubová. Niektorí historici faru Arawiu situovali na hrad. V tej dobe hrad bol obsadený vojenskou posádkou, ktorá strážila obchodnú cestu vedúcu údolím rieky Oravy smerom k colnej stanici v Tvrdošíne. Historici predpokladajú, že v tomto období bola zriadená i fara v Tvrdošíne, ale pre malé príjmy sa do zoznamu pápežských decimátorov nedostala.

Vojenským, hospodárskym i politickým centrom Oravy v tomto období a potom ešte dlhé storočia bol Oravský hrad, ktorého počiatky sa viažu na obdobie vlády Ondreja II. Až syn Ondreja II., Belo IV., hrad včlenil do svojich kráľovských majetkov. Územie Oravy v tomto období bolo pomerne riedko osídlené, ale údolie rieky, kde viedla dávnoveká obchodná cesta k Baltu, bolo osídlené slovanským obyvateľstvom. Z hľadiska vtedajšej politiky Bela IV. Orava nadobudla značný význam ako hraničné územie, ktoré bolo pomerne slabým článkom hraničnej ochrany, odkiaľ sa mohli v medzinárodných konfliktoch očakávať kedykoľvek nájazdy cudzincov, čo sa i dosť často počas 13.storočia stávalo. Tieto okupačné nájazdy nie sú dostatočne zmapované v dejinách Oravy i keď v širších súvislostiach máme o nich vedomosti. Tvrdošín ako colná stanica, kde sa vyberal kráľovský tridsiatok, vstúpil do povedomia slovenských dejín v polovici 13. storočia, keď sa sťažovali liptovskí zemania, že tu musia pri obchodných cestách do Poľska odvádzať tridsiatkovú daň. História uvádza, že táto stanica bola zriadená už za Ondreja II., teda na začiatku 13. storočia.

Viac tu: https://farnostkriva.sk/historia-farnosti/