Dnes je Nový rok 2021. Tento deň je u nás významovo veľmi bohatý: Je cirkevnou slávnosťou Panny Márie Bohorodičky a svetovým dňom modlitieb za pokoj. Z občianskeho hľadiska je začiatkom nového kalendárneho roka aj Dňom vzniku Slovenskej republiky.

Možno nájsť spoločného menovateľa, ktorým by sa dali tieto rozdielne významy dnešného dňa spojiť? Áno, významy Nového roka sa spájajú v nás veriacich ľuďoch. Sme aj veriaci katolíci a sme aj občania Slovenskej republiky – vo veľkej európskej rodine národov.

Pravidelne a radi si na Nový rok vinšujeme zdravie, šťastie a hojné Božie požehnanie. A hoci dnešný deň slávime, s istou bolesťou si však uvedomujeme, že na nastávajúci rok ešte stále vrhá svoj tmavý tieň svetová pandémia. Oprávnene teda máme strach o seba i svojich drahých.

Preto by nás veľmi potešilo, keby sa naše krásne novoročné vinše skoro a bohato naplnili. Vieme však, že nie všetko, čo v novom roku príde a čo nás čaká, je v našich rukách. Rozhodne potrebujeme veľké Božie požehnanie prameniace z múdrej Pánovej prozreteľnosti.

O štedrom požehnaní sme počuli v dnešných liturgických čítaniach. Z Knihy Numeri sme čítali, ako Pán posiela Mojžiša za Áronom a jeho synmi, aby v Božom mene žehnali všetok ľud.

So žalmistom sme volali: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás!“ A prosili sme „nech nás Pán požehná, a nech si ho ctia všetky končiny zeme“.

Celá novoročná bohoslužba je našou spoločnou prosbou o požehnanie. Žiadame oň všemohúceho Boha, ktorý je Pán sveta i času. Ale nežiadame ako cudzí, či Bohu neznámi. Práve naopak! Veď v Liste Galaťanom svätý Pavol zdôrazňuje, že v Ježišovi Kristovi nás Boh prijal za svoje deti: „Nie si otrok, ale syn!“

Napokon nám svätý Lukáš pripomína Vianoce – teda tú zázračnú chvíľu, keď Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby nás vykúpil a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

Toto je najhlbší dôvod sviatočnej radosti dnešného dňa. Vďaka Božej láske sa aj my – skrze Krista narodeného z Panny Márie Bohorodičky – stávame Božími deťmi! Toto synovstvo a dcérstvo sme prijali ako svätý dar, keď sme boli pokrstení. A tento dar zostáva s nami po celý život aj v tomto novom roku, ktorý začíname modlitbou k nebeskému Otcovi o požehnanie.

My vaši biskupi chceme v tomto pastierskom liste pripomenúť dôležitosť duchovného smerovania nás veriacich – i celej spoločnosti –, aby sme boli počas nastávajúceho roka otvorení tomu potrebnému požehnaniu dobrotivého Pána Boha.

Náš pozitívny vzťah k Bohu, ktorý mnohí ľudia vnímajú ako vzťah k pravej Láske, Pravde, Vernosti a najvyššiemu Dobru, odporúčame postaviť na prvé miesto všetkých našich snažení. Lebo vždy – či si to uvedomujeme alebo nie – sme Božie stvorenia a stále existujeme z Božej milosti (porovnaj Ján 1, 16; Skutky 17, 28).

V tomto roku sa na Slovensku od 15. februára do 31. marca uskutoční celoštátne elektronické sčítanie ľudu. Sčítanie sa koná opäť po desiatich rokoch. Je to známa a logisticky náročná udalosť s veľkým dosahom. Sčítanie má podať presnejší obraz o Slovensku, o jeho bohatstve či chudobe, o jeho vzdelaní a kultúre. A má podať obraz aj o náboženskej situácii: o tom, koľko je na Slovensku veriacich – katolíkov latinského i gréckeho obradu, evanjelikov, pravoslávnych a iných, a koľko je takých, ktorí sa považujú za neveriacich. Otázka náboženskej viery a príslušnosti k cirkvi je dôležitá a vyžaduje si pravidelné spresnenie.

Toto prihlásenie sa ku svojej cirkvi má za úlohu utvoriť čo najvernejší obraz o náboženskom stave obyvateľov Slovenska. Čo naši ľudia slobodne vyznávajú, kam nábožensky patria, kam ich zaradil ich krst, ktorý dosiaľ nepopreli. Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Využime to! Už sa nemusíme báť prenasledovania, a krstiť svoje deti nemusíme dávať tajne, ako to bolo v minulosti.

Žijeme v Európe, ktorá vyrástla a dosiaľ čerpá zo židovsko-kresťanského duchovného dedičstva. Kristova Cirkev sa rozprestiera po celom svete (porovnaj Matúš 24, 14; Rimanom 1, 8; Kolosanom 1, 5). Patria do nej všetci, ktorí boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Zahrnutí do nej sú aj tí, ktorí sa azda od cirkvi vzdialili; tí ktorí občas pochybujú o viere. Cirkev na všetkých týchto pamätá a stále ich pokladá za svojich synov a dcéry. Denne sa za nich modlí, aby vytrvali vo viere, aby niesli svoj kríž a aby nikdy nepopreli svoj krst.

Pevne veríme, že Božia láska je väčšia ako naše srdce (porovnaj Prvý Jánov 3, 20) a dáva sa svetu aj pre nich (porovnaj Ján 3, 16). Nech aj títo pri sčítaní zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení; že srdcom patria do svojej cirkvi.

Francúzsko na jeseň minulého roka opätovne zakúsilo vlnu islamského terorizmu. Mnohé krajiny sveta odvtedy viac hľadia na túto ťažko skúšanú krajinu a vyjadrili jej aj úprimnú sústrasť. Pripomeňme si dlhodobý odvážny postoj tejto krajiny, ako ho vyjadruje jej prezident: „Zoči-voči fanatizmu si Francúzsko zachová svoje duchovné a hodnotové základy!“.

Vieme, že Francúzsko je sekulárna krajina. A predsa – jej odhodlanie zachovať si „svoje duchovné a hodnotové základy“ je príkladné. O čo viac by sme mali byť odhodlaní my kresťania, keď ide o prihlásenie sa k svojim duchovným hodnotám a ku svojej viere!

Drahí bratia a sestry! Nie je našou úlohou odsudzovať tých, ktorí neveria. My si však buďme vedomí, že kresťanská viera je naše bohatstvo.

Tak ako sa slobodne prihlásime k tomu, že sme muž či žena; ako sa prihlásime ku svojej národnosti – slovenskej, maďarskej, rómskej a inej – tak sa prihlásme aj k viere svojej cirkvi.

Nepoprime to, čím sme, bez ohľadu na akékoľvek politické presvedčenie. Náš krst a naša príslušnosť k cirkvi nás ponad tieto rozdiely spája. Nech naše Slovensko ukáže, aké v skutočnosti je. A ak niekto popiera cirkev a Boha, nech sa – na svoju zodpovednosť – podľa toho zariadi. Je to vec jeho svedomia. My máme svedomie veriace.

Slovensko patrí medzi kresťanské národy už tisíc rokov – od čias sv. Cyrila a Metoda. Keď sa vám prihovárame a povzbudzujeme vás, aby sme sa všetci priznali k svojmu krstu, tým sa my biskupi snažíme plniť úlohu nástupcov apoštolov: povzbudzovať a utvrdzovať všetkých vo viere.

Prosíme, bojujme dobrý boj viery (porovnaj Prvý Timotejovi 6, 12). Robme všetko, aby sme aj my raz počuli slová, ktoré čítame v poslednej knihe Nového zákona, v Zjavení apoštola Jána (2, 13): „Pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa“.

Ježiš všetkým sľubuje: „Kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi“ (Lukáš 12, 8). Priznajme sa k Ježišovi Kristovi! Samozrejme, v novom roku svoju vieru nielen s odvahou vyznajme, ale podľa nej aj žime! Buďme verní evanjeliu vo svojich skutkoch. Buďme pre našu krajinu soľou a svetlom. Usilujme sa čo najviac prispievať k spoločnému dobru. Nebojme sa námahy. Naša viera nech nás posilňuje zostať v prvej línii všetkých dobrých zápasov. Nech nás posilňuje, aby sme sa neschovávali za druhých a nepýtali sa, čo iní môžu urobiť pre nás, ale čo my – ako Kristovi učeníci – môžeme urobiť pre všetkých. Kde je lakomstvo, preukážme štedrosť. Kde je nenávisť, prejavme lásku. Kde je hnev, rozsievajme pokoj. „Žehnajte a nepreklínajte“, hovorí Sväté písmo (Rimanom 12, 14).

Keď teda dnes slávnosťou Bohorodičky Panny Márie vstupujeme do nového roka a prosíme o Božie požehnanie, pripomeňme si, že aj my sami máme druhých požehnávať a byť pre nich požehnaním.

Drahí bratia a sestry, začíname nový rok, v ktorom budeme môcť smelo vyznať svoju vieru aj príslušnosť ku svojej Cirkvi. Prihlásme sa k Ježišovi Kristovi a k jeho Matke Panne Márii. Otvorme sa aj týmto spôsobom pre potrebné Božie milosti a požehnanie do celého nasledujúceho roka.

Nech nás v ňom sprevádza materinská starostlivosť a nebeský príhovor Bohorodičky, Panny Márie!

Srdečne vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi!

tohtoročné veľkonočné sviatky sa zapíšu do našich spomienok ale aj do dejín našej krajiny ako výrazne odlišné od tých predchádzajúcich. Niekoľko týždňov sa nekonajú verejné bohoslužby v našich chrámoch a teraz po prvýkrát sa neslávia ani verejné veľkonočné obrady. Vážnosť situácie si vyžiadala chrániť naše životy aj životy druhých.

Mnohí sa pýtajú, ako máme žiť bez účasti na svätej omši, bez pristupovania k sviatostiam, no najmä bez Eucharistie? Odpoveď ponúkam cez jednu biblickú udalosť. Keď sa strhla veľká víchrica na Galilejskom jazere a vlny sa valili na loď, apoštoli zobudili Pána Ježiša so slovami: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ (Mk 4, 38) Kristus v odpovedi apoštolom odkazuje aj nám: „Čo sa bojíte, ešte stále nemáte vieru?“ (Mk 4, 40) Milí bratia a sestry, tento evanjeliový príbeh vystihuje situáciu, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza. Je to test nášho autentického kresťanstva. Je to skúška, v ktorej si môžeme overiť úprimnosť našej viery. Nepodľahnime pochybnostiam ako apoštoli. Nezostali sme bez Krista. On je stále uprostred nás. Kristovo evanjelium a naša viera predsa nekončí za múrmi našich kostolov. Skutočnosť, že sme nútení zdržiavať sa v našich príbytkoch, nech je príležitosťou, aby sme väčší čas venovali modlitbe, osobnej ale aj tej spoločnej, sledovaniu svätých omší cez rozhlas a televíziu, čítaniu Svätého písma, modlitbe posvätného ruženca, korunky k Božiemu milosrdenstvu a ďalších súkromných pobožností. Zložme z našich stien kríž a položme ho na stôl, zapáľme k nemu sviecu, priložme k tomu sochu alebo obraz, či ikonu Božej Matky a iných svätých. Apoštol Pavol nám pripomína: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16) Na základe týchto slov pretvorme naše domácnosti na duchovné chrámy a nech také navždy zostanú.

Koľkokrát s povzdychom konštatujeme, že nemáme na našich najbližších čas. Teraz sa táto situácia skúšky môže stať časom požehnania, zjednotenia a vzájomného zmierenia. Venujme viac času nášmu rastu vo viere. Áno, pre mnohých to znamená naučiť sa komunikovať, počúvať jeden druhého a odpúšťať si, ale to predsa ľudia, ktorí sa majú radi, robia. Práve teraz je čas prejaviť ľudskú a kresťanskú solidaritu a záujem o druhých. Obraciam sa na vás všetkých s prosbou, aby naše komunity, naše farnosti a naše rodiny boli pozorné predovšetkým o starších, chorých a osamotených ľudí. Buďme v týchto týždňoch kreatívni v tom, ako im pomôcť pri zachovaní potrebných hygienických predpisov. Nenechajme ich bez našej pomoci a konajme v duchu Ježišovho posolstva: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Bratia a sestry, nateraz ešte nevieme, aká dlhá cesta stojí pred nami, ale verím, že z tejto situácie môžeme my aj celé naše milované Slovensko vyjsť ľudsky, morálne a nábožensky posilnení.

Terajšia ťaživá situácia nám odhalila dôležité zistenia, ktoré si s pokorou uvedomujeme. Doteraz sme možno reagovali podráždene až agresívne, keď niekto upozornil na príliš konzumný spôsob života, na plytvanie, ba až istú márnivosť. Vírus choroby doslova zastavil našu spoločnosť. Znemožnil nám zúčastňovať sa kultúrnych a iných spoločenských udalostí. Zostali zatvorené obchodné a zábavné centrá. O aktivitách, o ktorých sme si doteraz mysleli, že bez nich si nedokážeme predstaviť život, zrazu vidíme, že nás zotročovali a oberali o čas. Veci, o ktorých sme boli presvedčení, že ich musíme mať, teraz si uvedomujeme, že sme spokojnejší a slobodnejší bez nich. Ale otvorili sa nám oči aj na iné skutočnosti. Napríklad, že sme prehliadali ľudí, ktorých máme okolo seba, že sme boli až príliš zahľadení do seba, na svoju prácu a potreby. Keď sa neslávia verejné bohoslužby, zrazu to zatriaslo aj našou vierou a uvedomili sme si, že potrebujeme Boha, hoci sme si ho doteraz neraz nevšímali.

Na mnohé veci sme mali čas, len nie na duchovný život. Bývalý český prezident Václav Klaus v jednom rozhovore pomenoval veľmi presne príčiny: „Aj naša spoločnosť je zraniteľná a nezodpovedne sme sa správali k svetu v nádeji, že veda, technika a moderný svet všetko vyriešia. Nepokorne sme si mysleli, že nám nič také nehrozí.“ Prečo to všetko spomínam? Máme dôveru v Boha, modlíme sa a každý na svojom mieste robíme všetko preto, aby sa podarilo zastaviť šírenie vírusu a aby sa naša spoločnosť zotavila. Z rôznych strán zaznievajú slová, že by to malo byť pre nás všetkých poučením do budúcnosti, aby sa nič podobné nezopakovalo. Milí bratia a sestry, podobne aj ja chcem vyjadriť svoje želanie. Nech prerušené bohoslužby, nech dni bez svätého prijímania sú pre nás všetkých predsavzatím, až to bude možné, že budeme chodiť častejšie na sväté omše, častejšie prijímať Eucharistiu, ktorá nám tak veľmi chýba, že sa budeme viac a častejšie modlievať v našich domácnostiach. Nech dni bez kontaktu s okolím sú pre nás výzvou po pravej ľudskosti a autentickom priateľstve.
Bratia a sestry, nebojme sa. Hoci nie sú verejné bohoslužby, Cirkev už 2000 rokov slávi veľkonočné sviatky. Ohlasuje tomuto svetu zásadné posolstvo, že smrť Božieho Syna na kríži nie je posledným slovom Boha. Keď sa v našich životných skúškach a ťažkostiach pýtame „Kde je Boh? Jestvuje Boh?“, potrebujeme prejsť týmto prerodom vo svetle Ježišovho zmŕtvychvstania. Ako uvádza americký arcibiskup Fulton Sheen (1895 – 1979): „Boh prichádza zachrániť človeka. Keď človek prehral, sám Boh prichádza, aby daroval víťazstvo.“ Toto je obsah nedele Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá sa nazýva „matkou všetkých nedieľ“. Zvolanie „Ježiš žije“ je srdcom kresťanstva. Buďme aj my radostnými nositeľmi nádeje a hlásateľmi tejto pravdy, zvlášť v tomto náročnom čase.

Po Ježišovej smrti učeníci boli zo strachu za zatvorenými dverami. Nevedeli, čo sa bude ďalej diať. Aj nám sa teraz predstavujú rôzne scenáre a v tejto chvíli ešte nevieme, ako sa bude vyvíjať celá situácia. Vzkriesený Pán sa postavil do stredu spoločenstva apoštolov. Evanjelista Ján zachoval tento detail miesta, lebo je dôležitý. Kristus sa nezaujíma len okrajovo o náš život. Vstupuje do jadra nášho života, do jeho podstaty. Ježišov veľkonočný pozdrav „Pokoj vám“ je dôležitým posolstvom Boha pre človeka, ktorý mení ľudské správanie. Evanjelista uvádza: „Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.“ Dnes je to odkazom pre nás. Nedovoľme, aby sa z nás stali zatrpknutí a zabanovaní učeníci, ktorým chýba pokoj, radosť a nádej z prítomnosti vzkrieseného Krista. On neprináša povrchný pokoj, ale pokoj srdca.
Na záver sa chcem poďakovať predstaviteľom svetskej moci, ktorí na rôznych úrovniach ukazujú, že dobro krajiny a jej občanov je ich prioritou. Zvlášť ďakujem všetkým lekárom, sestrám a zdravotníckym pracovníkom za ich obetavosť. Nech vás Pán Boh za túto službu bohato požehná. Ako iste viete, Svätý Otec František menoval pre našu Spišskú diecézu nového pomocného biskupa. Pamätajme na neho v našich modlitbách. V tejto chvíli sa chcem poďakovať aj za vaše modlitby za mňa a moje zdravie a uisťujem vás, že na vás denne pamätám v modlitbách i pri Pánovom oltári. Všetkým vám vyprosujem požehnané veľkonočné sviatky, pevné zdravie a pokoj od vzkrieseného Pána Ježiša.
Váš o. biskup + Štefan