Sviatosť krstu

Sviatosť krstu

Slovo „krst“ je v slovenčine etymologicky príbuzné so slovom „Kristus“. Pôvodina slova Kristus v jazyku Novej zmluvy, kde má aj korene, je z gréckeho Χριστός – pomazaný. Pôvodné slovo pre „krst“ v gréčtine je βαπτίζω – ponoriť. V dobách počiatku kresťanstva sa vykonával doslova ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách (napr. v rímskokatolíckej) zmenil na pokropenie alebo poliatie vodou. Dôvod zmeny bol tiež v tom, že pôvodne sa krstili prevažne dospelí ľudia. Keď sa začali hojnejšie krstiť aj malé deti (novorodenci) , začalo sa ustupovať od nevyhnutnosti ponorenia a zaviedla sa možnosť krstiť poliatím, prípadne iba pokropením vodou.

Krst je v katolíckej, pravoslávnej, anglikánskej a starokatolíckej cirkvi súčasťou kresťanskej iniciácie, ktorá pozostáva z troch sviatostí: krstu, birmovania (myropomazania) a eucharistie.

 

Podľa Kódexu kánonického práva musí krstný rodič spĺňať:

  • aby dovŕšil šestnásty rok života
  • aby bol katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať
  • aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom
  • aby nebol otcom alebo matkou krstenca
  • pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (porov.kán.874)

K sviatosti zmierenia pristúpia rodičia a krstní rodičia v priebehu týždňa.

Udeľovanie krstu v Katolíckej cirkvi

Riadnym vysluhovateľom krstu je diakon, kňaz, alebo biskup. Mimoriadnym vysluhovateľom je každý človek, ktorý má úmysel krstiť. Taký však môže krstiť iba v prípade nebezpečenstva smrti.

Prijímateľom krstu je nepokrstený človek. Krstia sa aj novorodenci. Človek, ktorí už užíva rozum, musí pred prijatím sviatosti krstu absolvovať náležitú prípravu o základoch viery. Počas tejto prípravy sa označuje pojmom „Katechumen“.

Forma udelenia krstu znie: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Za tým bezprostredne nasleduje zvolanie: „Otvor náruč, Svätá Cirkev, a objím dieťa, ktoré vo vode znovuzrodil Svätý Duch Boží“

Matériou je svätená voda. Tá sa svätí buď priamo pred obradom krstu, alebo je posvätená pri inej príležitosti (napr. pri Liturgii krstu na Veľkonočnú vigíliu). Voda sa na trikrát leje na hlavu krstenca alebo sa krstenec trikrát ponorí do krstného prameňa, teda sa takto deje vždy po vyrieknutí mien Svätej Trojice: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca (nasleduje 1. poliatie/ponorenie ) i Syna (2. poliatie/ponorenie) i Ducha Svätého (3.poliatie/ponorenie).“

Podmienkou vyslúženia sviatosti krstu je prítomnosť krstného rodiča (v našej oblasti je zvykom mať dvoch krstných rodičov, nie je to však podmienka). Krstný rodič musí mať absolvovaný krst, prvé sväté prijmanie, aj birmovku. Zároveň nesmie byť na neho uvalený žiaden cirkevný trest (exkomunikácia, interdikt) a nesmie viesť verejne hriešny život (napr. konkubinát a pod.)

Krst je možné vysluhovať v rámci sv. omše, alebo pri samostatnom obrade, mimo omše. K sprievodným obradom patrí zrieknutie sa zlého ducha, vyznanie viery, prijatie tzv. svetla Kristovho a symbol Bieleho rúcha (tzv. krstná košielka).

Špeciálne „prípady“ krstu v Katolíckej cirkvi

Krst v prípade nebezpečenstva smrti

V prípade hroziacej smrti môže krstiť prakticky ktokoľvek (aj neveriaci), musí však v sebe vzbudiť vnútorný úmysel udeliť sviatosť krstu. Jedine sám seba nemôže človek pokrstiť. Forma krstu zostáva rovnaká ako v prípade riadného krstu. Ako matéria sa použije akákoľvek voda (z prameňa, z rieky, z mláky), ak nie je prístup k svätenej vode. Dôležité je tiež trojité liatie na hlavu krstenca. Odporúča sa pred udelením sviatosti krstu, aby mimoriadny vysluhovateľ recitoval vyznanie viery.

Krst krvi

V prípade mučenia a smrti kvôli viere v Krista, Cirkev garantuje, že v hodine smrti „sám Kristus zostúpi k človeku a udelí mu krst“. Krstom krvi sú teda „pokrstení“ všetci mučeníci, ktorí zomreli ako nepokrstení, za pevnú vieru v Ježiša Krista. Keďže ovocie sviatosti krstu je odpustenie všetkých hriechov, a aj dočasných trestov za hriechy (tzv. úplné odpustky), Cirkev verí, že človek umučený za vieru v Krista, vstúpi priamo do nebeského kráľovstva.

Krst túžby

Katechumen, ktorý čaká na prijatie sviatosti krstu, ale náhle zomrie, pričom sa snažil žiť život v zhode s evanjeliom, je duchovne pokrstený v okamihu smrti. Krst túžby je založený na vlastnej viere, v prípade nenarodených detí však na viere ich rodičov.

Podmienečný krst

V niektorých prípadoch, keď nie je možné doložiť hodnoverné svedectvo o krste, alebo krst nastal nesprávnou formou (napr. kropením vody a nie liatím), alebo v prípadoch, kedy nie je isté, či je človek pokrstený, môže mu byť udelený tzv. podmienečný krst. Ten sa udeľuje s použitím inej formy:

„M (meno), ak nie si pokrstený, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“

Krstencovi sa odporúča pred prijatím podmienečného krstu, vykonať podmienečnú sv. spoveď.

Zdroj: Wikipédia

 

Svätý Jozef,
patrón našej farnosti,
oroduj za nás!